Lukáš Chovan: Nezarobím veľa, ale dokážem si život užívať z minima na maximum

Volá sa Lukáš Chovan a ľudia ho poznajú pod prezývkou Chovi. Cestovateľská vášeň sa v ňom prebudila počas cesty do Petrohradu, kde sa v 16stich zúčastnil majstrovstiev Európy v tanci.  Práve tu pričuchol k ozajstnému cestovaniu a nadchlo ho spoznávať odlišnú kultúru. Stále viac a viac cítil potrebu cestovať.

Na narodeniny v roku 2017 vycestoval do Londýna. Odvtedy každé narodeniny oslavuje niekde v zahraničí. V 17stich to bol Londýn, v 18stich Bangkok, v 19stich Malta, 20tku oslávil na Filipínach a teraz 21tku na Azoroch. Po maturite sa vybral s jednosmernou letenkou na cestu okolo sveta a postupne precestoval viacero ázijských krajín.

 

archív: chovi_travel

 

Aká dlhá bola tvoja cesta okolo sveta?

Počas strednej školy som musel cestovať rýchlo, nakoľko som bol obmedzený prázdninami. Chcel som za čo najkratšiu dobu vidieť čo najviac. Teraz, keď už nemám školu, môžem si dovoliť cestovať pomalšie a viac si danú destináciu užívať.

Keďže teraz sa snažím cestovať pomaly, cesta okolo sveta mi trvala 9 mesiacov. Začal som Thajskom, pokračoval som cez Vietnam, Singapur, Malajziu, Bali, Filipíny, Kambodžu a Maldivy. Vždy sa snažím spoznávať destináciu z pohľadu miestneho, nie turistu. Preto som aj teraz tu na Azoroch dlhšie. Vždy sa snažím dané miesto spoznávať viac do hĺbky, z pohľadu miestneho.

 

Ako vyzerá tvoj bežný deň, keď sa snažíš destináciu spoznávať z pohľadu miestneho?

Pracujem  v oblasti cestovného ruchu. Momentálne je moja hlavná práca online pre letenkyzababku.sk, kde pridávam tipy na letenky, lacné ubytovania, pomáham ľuďom ohľadne dovolenky. Predtým som písal články pre blogerku Janka Travelhacker a robil som ešte aj sprievodcu pre Flying banana.

A ako vyzerá môj bežný deň? Ťažko povedať, závisí to od destinácie, kde sa práve nachádzam. V Ázii som mal časový posun plus cca 7 až 8 hodín. Ráno som išiel na výlet, pretože na Slovensku bola ešte noc. Nazbieral som zážitky a poobede, keď už bol na Slovensku deň, pracoval som pre letenkyzababku.sk.

 

archív: chovi_travel

 

Čo sa týka hlbšieho spoznávania, používam couchsurfing. Je to „cestovateľská zoznamka“, ktorú poznajú ľudia po celom svete. Človek vie na nej natrafiť na miestnych, ktorí ťa môžu ubytovať, alebo napríklad zobrať na nejakú párty, ako to bolo v mojom prípade.

V prvom rade sa ale snažím osobne pýtať miestnych na ich životy a čo zaujímavé sa na danom mieste nachádza, snažím sa skúšať ich gastronómiu a preferujem viac komunikáciu s miestnym, ako s cudzincom.

 

Vášeň k cestovaniu si cítil od detstva, alebo sa vyvinula až na spomínanej súťaži?

Vždy som chcel mať slobodu, ale áno, viac-menej sa vyvinula vtedy. Nelákal ma typický životný štýl. Po strednej škole vysoká, potom svadba, deti, dom a tento starý známy kolotoč. Rozmýšľal som čo ďalej a všetko krásne do seba začalo zapadať. Online práca, cestovanie a postupne som zistil, že toto je to, čo ma napĺňa.

 

Čo je podľa teba úspech?

Úspech pre mňa je, keď je človek šťastný. Môžeš mať peniaze, môžeš mať prácu, ale keď nie si vnútorne šťastný, o čom to je? Ja osobne nie som šťastný na Slovensku. Na rozdiel od Azorov, kde keď sa zobudím, idem na terasu s výhľadom na oceán, alebo sa k nemu idem rovno poprechádzať. Napĺňa ma to a robí ma to šťastným.

Nesústreďujem sa na to, koľko peňazí mám, alebo koľko zarobím. Snažím sa užívať si život. Snažím sa neobetovať všetko práci a nájsť v tom balans, aby som si dokázal zarobiť na prežitie, ale aby som nepracoval zbytočne dlho iba kvôli peniazom. Na čo by mi aj boli, keby stále pracujem?

 

archív: chovi_travel

 

Nezarobím veľa a dokážem si život užívať z minima na maximum. To je šťastie a úspech. Žiť šťastne a nezávisle bez toho, aby som mal tisíce na účte.

Na druhej strane je dôležité vážiť si aj maličkosti. Na cestách počas Ázie som vnímal príbytky, v ktorých ľudia žili. Vnímal som ich stravu, ich výplaty, výchovu a ich deti, školstvo a podobne.  Videl som monzúnové dažde, hurikány, požiare. Vtedy som si uvedomil, aké šťastie bolo vyrastať na Slovensku, ale žiť by som tam momentálne nedokázal.

 

Ty sám seba považuješ za úspešného?

Keď si predstavím, kde som chcel byť počas strednej školy a kde som teraz, tak áno. Mojím cieľom bolo žiť nezávislý život, mať online prácu a pracovať kdekoľvek vo svete a to všetko sa mi aj podarilo.

Aby som bol ale úplne spokojný, rád by som mal v budúcnosti vlastný hostel, hotel, alebo aplikáciu pre cestovateľov. Cestovanie a zážitky by som tak pre ľudí posunul ešte o level vyššie.

 

archív: chovi_travel

 

Kedy si si uvedomil, že chceš vo svojom živote niečo zmeniť?

Už počas strednej školy bolo cestovanie moja priorita. Vtedy som nemal online prácu a dokopy som mal aj 5 brigád, aby som si na to cestovanie zarobil. Mal som však nad sebou šéfa a často som sa cítil menejcenný. Stále mi niekto diktoval čo mám robiť, bývalo potrebné ostať v práci dlhšie a tie nadčasy mi nikto nepreplatil.

V tom čase som sa už snažil robiť pre seba a kamarátov tipy na letenky a skúsil som osloviť letenkyzababku.sk, či niekoho nehľadajú. Vyskúšali ma, sadli sme si po každej stránke a tak sa začala naša spolupráca. Po krátkom čase sme sa so šéfom dohodli na nejakom plate, aby som mohol skončiť s brigádami a naplno pracovať pre nich. Keď ma to už vedelo po maturite uživiť, vydal som sa na svoju cestu.

Teraz mám síce tiež šéfa, ale je to férový človek. Dáva mi pocítiť, že som súčasťou firmy, môžem vyjadriť svoj názor a podmienky sú maximálne vyhovujúce.

 

Dokážeš sa pochváliť a bývaš so sebou spokojný?

Ja mám veľmi rád, keď viem z ničoho urobiť niečo. Baví ma hľadať letenky, kombinovať ich a to už je z ničoho niečo. Pri srdci ma potom vedia zahriať správy od ľudí, ktorí mi ďakujú za pomoc. Z toho mám naozaj radosť. Som akoby tvorca ich zážitku a veľmi ma motivuje, ako im viem pomôcť a poradiť čo majú robiť, kde majú ísť, viem im poradiť ohľadne auta a ubytovania. To sú chvíle, keď som na seba hrdý.

Mám tiež veľmi rád také tie maličkosti, keď mi niekto v zahraničí pomôže a preto sa snažím robiť to isté. Keď dostávam dobro, chcem ho aj šíriť ďalej. Keď pomáhajú v zahraničí mne, prečo by som nepomohol aj ja. Navyše, mám výbornú online prácu, a tak nepotrebujem zarábať ešte aj na tomto len pre pocit, že mám peniaze.

 

archív: chovi_travel

 

A pri akej maličkosti si mal naposledy zo seba radosť ty?

Asi teraz, keď si na Azoroch varím sám, doteraz som tak nikdy nevaril. Nedávno som mal obrovskú radosť, keď som miestnym urobil kapustnicu a bryndzovú pomazánku. To sú maličkosti, ktoré ma napĺňajú, pretože sa to stále iba učím.

 

Čo podľa teba spôsobí, že sa z obyčajného dňa stane úspešný deň? Máš na to nejaký osvedčený zvyk?

Slnko, slnko, slnko. Akonáhle svieti slnko, zobudím sa svieži, mám chuť pracovať, športovať. Akonáhle je horšie počasie, mám zase pocit, že sa mi nič nechce, takže dosť na mňa to slnko a jeho energia vplýva.

Mať úspešný deň mi ešte pomáha meditácia. Je výborná na prečistenie hlavy a naučili ma to v Ázii. Počas obdobia, keď som mal veľa brigád, mal nočný a denný režim a ťažko sa mi zaspávalo. Keď som začal meditovať, upokojil som svoju myseľ a vyčistil som hlavu od myšlienok.

Takže odpoveď je meditácia a slnko.

 

Venoval si sa meditácii v Ázii nejako špeciálne?

Áno, v chráme Wat Pho v Bangkoku. Patrí medzi najstaršie v Thajsku. Keď som tam prišiel, mnísi mali práve meditačnú hodinu, po ktorej som sa s jedným z nich dohodol na jednej súkromnej hodine. Dostal som knihu meditácie a pozvanie na raňajky na nasledujúci deň. Bolo potrebné prísť oblečený celý v bielom a počas celého dňa ma učili ako meditovať.

 

archív: chovi_travel

 

S týmto mníchom sme sa neskôr dlho rozprávali o práci mnícha a o meditácii som sa dozvedel taktiež veľa zaujímavých vecí.

 

Turista sa bežne dostane do takýchto chrámov?

Samozrejme. V Thajsku sa nachádza veľa chrámov, takže nie je problém do nejakého prísť a začať meditovať. Keď človek do niektorého z nich vojde, tá atmosféra ihneď na človeka začne vplývať. Na Netflixe práve beží výborný film o meditácii – Veľký sprievodca meditácie, keby mal náhodou niekto z vašich čitateľov záujem.

 

Čo je za tým, že sa ľuďom nedarí dosiahnuť svoje ciele tak, ako tebe?

Základným problémom je nastavenie v ich hlavách. Majú zafixované, že cestovanie je drahé a ak nevedia jazyk, radšej nikam nejdú namiesto toho, aby sa naučili aspoň pár základných fráz. Otázkou je, prečo je nich cestovanie drahé? Väčšina ľudí míňa peniaze na zbytočnosti, ktoré ich žiadnym spôsobom neobohatia.

Ja som sa na cestovanie zameral už počas školy a bola to moja priorita číslo jeden. Snažil som sa vychádzať dobre s učiteľmi, dobre sa učiť. Robil som jednoducho všetko preto, aby som mohol cestovať. Nemíňal som na materiálne veci, nepil, nefajčil, nežúroval som každý víkend, ako moji rovesníci. Tí sa pýtali, odkiaľ mám toľko peňazí. Pritom stačí ušetriť na nepodstatných veciach a človek má ihneď na cestovanie, ktoré mimochodom vôbec nie je drahé.

 

archív: chovi_travel

 

Je niečo, čo by si chcel takýmto ľuďom odkázať a prispieť tak k dosiahnutiu ich cieľov?

Odkázal by som, aby sa začali samovzdelávať. Ja na hľadanie tipov na letenky samozrejme školu nemám. Taká asi ani neexistuje. Je to vyslovene o praxi. Ak chce človek niečo dosiahnuť, začne sa vzdelávať a začne byť v kontakte s ľuďmi s podobnými záujmami. A ten človek to dosiahne. Tiež som učený z neba nepadol. Musel som sa sám naučiť ako hľadať letenky, ako písať články, alebo ako robiť sprievodcu. Všetko išlo postupne a mňa si potom príležitosti začali postupne všímať. Predchádzali tomu ale dlhé noci učenia sa a každé zlyhanie mi pomohlo posunúť sa vpred.

 

archív: chovi_travel

 

A ešte nech sa nevzdávajú a skúšajú ďalej! Netreba sa nechať znechutiť jedným neúspechom, pretože každý neúspech nás posúva vpred! Keď som mával zlé nálady, vždy som si začal menovať čo mám, za čo môžem byť vďačný a porovnal som si napríklad chudobné krajiny a ich vzdelanie. Môžem kdekoľvek pracovať, mám pri sebe oceán, mám tu teplo. Snažím sa na to pozerať z tej dobrej stránky, snažím sa vidieť všetko, čo mám a čo by mi napríklad na Slovensku chýbalo a život je hneď krajší.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.