Pán Igor vás s dcérou Broňou vďaka projektu KaraVAN.za dostanú na vysnené miesta!

Autá boli odjakživa obrovskou vášňou pána Igora. Karavanuje už vyše 40 rokov a priviedol k tomu aj svoje deti, hlavne dcéru Broňu, ktorá s ním momentálne spolupracuje na projekte KaraVAN.za. „Ostal som pri svojom sne a okrem toho, so synom sme sa pred pár rokmi pustili do prerábania starých veteránov, hovorí Igor.

 

zdroj: KaraVAN.za

 

Čo je úspech? Dnešná konzumná doba nám ponúka rôzne vysvetlenia tohto pojmu. Je úspech mať veľa peňazí a luxusný dom? Alebo je úspech chodiť po drahých dovolenkách a byť slávny a žiadaný?

Keby ste sa túto otázku opýtali ľudí na ulici, väčšina z nich by Vám určite odpovedala presne takto. Áno, mať kopu peňazí a robiť čo si len srdce žiada určite poteší, ale nie na dlho. To môže rýchlo pominúť. Čo ak je úspech zanechať po sebe stopu? Stopu, ktorá v niečom pomohla nielen jednotlivcovi, ale rovno celej spoločnosti?

Takúto stopu sa snažia v spoločnosti zanechať aj pán Igor s dcérou Broňou, s projektom KaraVAN.za.

 

zdroj: KaraVAN.za

 

Keď sa pán Igor oženil, kúpil si staršiu Áviu a prerobil si ju na karavan. Po čase začal podnikať, na výlety už nebolo toľko času a tak sa  rozhodol predať ju.  O pár rokov si kúpil hotový karavan, ktorý mu ale nevyhovoval. Neskôr predal aj ten a opäť začal sám prerábať menšie auto. Prišlo obdobie, keď na ňom prestal jazdiť a ponúkol ho na prenájom. Následne skúsil kúpiť a prerobiť ešte jedno auto a takisto ho začal prenajímať.

 

zdroj: KaraVAN.za

 

Peniaze nám dajú slobodu, ale samé o sebe sa za úspech považovať nedajú

„Pre mňa je úspech to, ak človek robí, čo ho baví, ak býva tam, kde chce a každý deň sa teší do práce. Peniaze nám vedia dať slobodu, ale samé o sebe úspechom nie sú. Pointou je mať to, čo postačuje. Úspech sa tiež nedá merať kariérou v korporáte. Pre niekoho to môže byť úspech, ak si za tým išiel a veľmi to chcel. Pre mňa je úspech už len to, že nám ľudia fandia a píšu veľmi pozitívne správy,“ vysvetľuje Broňa, „a pre mňa je úspech, že som v dôchodkovom veku a zdravý,“ dopĺňa ju otec.

Keď sa pán Igor pozrie, čo všetko už dosiahol, je so svojou robotou spokojný a šťastný. Opýtal som sa ho, či má ešte nejaké plány do budúcnosti a pohotovo odpovedal, že ich má veľa a veľa ich bude mať, aj keď bude mať 90 rokov! „Mám rozbehnutých pár projektov, ktoré verím, že budú úspešné. Človek by mal od detstva rozmýšľať, čo chce robiť, aby sa mal na čo tešiť, keď sa ráno zobudí,“ hovorí pán Igor.

 

zdroj: KaraVAN.za

 

Povinnosti by nemali určovať príjemnosť dňa

Na začiatku si obaja značili svoje povinnosti na nasledujúce dni. Tak ako každý z nás, aj pán Igor s jeho dcérou chceli mať prehľad. V určitom bode v živote však zistil, že to niekedy môže byť viac na škodu, ako na osoh. Stále mal na očiach, čo treba ešte urobiť, kam sa treba ponáhľať a v konečnom dôsledku skoro nič nestíhal. Uplietol si sám na seba bič. Sekol s tým a zrazu ho nič nenaháňalo. „Lebo keď v jeden deň nestihneš všetko, presunieš to do ďalšieho dňa. Začne sa to nabaľovať, človek začne stresovať a to škodí zdraviu. Každý si je strojcom svojho šťastia, nikto by vás nemal naháňať. A dnes, keď sa väčšinou pracuje z domu, malo by to byť ešte ľahšie. Nikam netreba ísť, len jednoducho zatvoríte počítač a vypnite,“ vysvetľuje pán Igor.

Dcéra Broňa má na to podobný názor. Síce si povinnosti ešte zapisovať zvykne, ale ak niečo nestihne, ťažkú hlavu si už z toho nerobí. Jednoducho to urobí na nasledujúci deň. „Treba si však vedieť ten deň aspoň dobre naplánovať. Dobrý time-management je dôležitý, ale to sa človek vždy naučí až časom,“ doplnila.

 

zdroj: KaraVAN.za

 

Tento zlom u nej nastal pred pár rokmi, keď sa stále za niečím náhlila. Ako to dnes už býva, sociálne siete napomáhali pocitu, že ostatní sa majú lepšie. V jednej chvíli si uvedomila, že nie všetko, čo je na nich, je pravdivé a aktuálne. A aj keby. ,,Treba byť spokojný s takým dňom, aký ho človek mal, a nájsť na ňom tie dobré veci. Ak sa s nami niekto podelí o jeho krásny deň, neznamená to hneď, že my sme ho krásny nemali. Človek si vie aj sám urobiť deň krásnym.“ 

Chyba dnešných dní

Pán Igor v tom má jasno – ľudia by mali v prvom rade prestať pozerať televízor. Za jeho mladých čias vysielali výborné filmy, večerníčky, poéziu. Dnes podľa jeho názoru vysielajú samé negatívne veci, ako sú choroby, vraždy a podobne. „Akoby sa tešili z toho zla, čo sa okolo nás deje,“ myslí si Igor.

Dcéra Broňa to tentokrát vidí inak. „Keď sa vám niečo nedarí a ihneď s tým len tak seknete, to je chyba! Treba dať veciam druhú šancu, skúšať a nezaseknúť sa hneď na začiatku. Treba si veriť. Keď si veríte, dosiahnete to. Ak si však neveríte, ťažko dosiahnete to, po čom túžite.“

 

zdroj: KaraVAN.za

 

V neposlednom rade by sa ľudia mali viac tešiť z maličkostí. Koho ste naposledy počuli len tak sa radovať z krásneho dňa, z toho, že vie kráčať, alebo z toho, že sa ráno zobudil? Berieme to ako samozrejmosť. Netešíme sa z maličkostí, aj keď – sú to vôbec maličkosti?

Pán Igor sa teší z každého rána, zacvičí si a je vďačný za krásny deň. Spoločnosť dobrých ľudí si vychutnáva rovnako, ako aj jeho dcéra. Tá je milovníčka hôr, okrem krásneho prostredia jej robia radosť stretnutia s priateľmi, ktorým tam stretne aj napriek tomu, že ich už roky nevidela.

Prijmite pochvalu!

Nedostatok sebavedomia je dnes všeobecným problémom. Vďaka médiám, rovnako ako aj vďaka sociálnym sieťam, máme mierny problém zdravo vnímať realitu a rozoznať ju. Ľudia majú tendenciu si neveriť, lebo stále vidia, že niekto vyzerá lepšie, ako oni. Že všetci sú vyšportovaní a dokonalí. Že niekto je v určitej oblasti šikovnejší a talentovanejší. Nevidíme však už, koľko je za tým driny a koľkokrát padol. A preto pochvalu vieme prijať ťažko od iných, nie to aby sme sa vedeli pochváliť sami.

„Ja viem prijať pochvalu a pochváliť sa viem takisto. Viem byť spokojná so svojimi výsledkami. Vždy sa to vie podariť aj lepšie, to je samozrejmé, ale v danej chvíli je to urobené najlepšie, ako som vedela. A koniec koncov, na čo sa budem trápiť, ak to neviem zmeniť,“ hovorí dcéra Broňa.

 

zdroj: KaraVAN.za

 

Otec Igor to vidí podobne. Ak sa človek snaží a robí to najlepšie, ako vie, treba si veriť a pozerať sa na to, čo už vieme. čo sme sa už naučili a aký pokrok sme urobili. Ak si veríme, je to predsa úplne v poriadku.

Dobrá rada na záver

Najdôležitejšie je nedať sa ovplyvniť okolím. Tlak z okolia je silný. Od ľudí sa od útleho veku stále niečo očakáva. Nedajte sa ovplyvniť a počúvajte svoje vnútro, to vás nikdy nezradí a neoklame. „Odo mňa očakávali prácu v korporáte, nakoľko mám vyštudovanú ekonomickú školu. Vďakabohu som tomuto tlaku odolala a teraz robím niečo, čo ma napĺňa,“ hovorí Broňa.

Ďalším podstatným faktorom je stretávanie sa s negatívnymi ľuďmi. Ak ste s takými ľuďmi pričasto v kontakte, preberiete ich zvyky a ani sa nenazdáte a ste tam, kde oni. Ako takých ľudí spoznať? Jednoducho. „Takíto ľudia bývajú zväčša negatívni a všade hľadajú výhovorky ako sa niečo nedá urobiť, namiesto toho, aby hľadali cestu ako sa to dá urobiť,“ dodáva.

 

zdroj: KaraVAN.za

 

„Podľa mňa okolie na nás neskutočne tlačí, aby sme si zariadili klasický život. Ja som mala možnosť ísť za zárobkom do zahraničia už ako 18-ročná a musela som sa tam starať sama o seba. Cestovanie a práca v zahraničí mi dala široký obzor. Odporúčam to každému mladému človeku. Musíme sa pozrieť dovnútra a hľadieť v prvom rade na seba a svoje túžby,“ doplnila.

 

zdroj: KaraVAN.za

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.