Michal Drienik: Keď veľa prijímam, chcem aj veľa dávať

Na prvý pohľad bežný človek. Keď si s ním však prehodíte pár slov, zistíte, že od bežného človeka má na míle ďaleko. Michal Drienik má iba 26 rokov. Iní ľudia v jeho veku dnes ešte stále hýria, žijú na divoko a nevedia, čo od života chcú. On je presný opak – je extrémne inšpiratívny, pretože sa vydal na cestu tvorenia niečoho, čo miluje.

Ako u väčšiny ľudí, aj jeho cesta sa na začiatku zdala absolútne klasická a ničím výnimočná. Vyštudoval strednú školu, vyskúšal si vysokoškolský život  a mal bežné zamestnania, ktoré ho však nenapĺňali.

zdroj: archív MD

Svoju prvotnú kariéru sa rozhodol postaviť na zdravej životospráve, cvičení a osobnom trénovaní. Točil videá, písal články ohľadne cvičenia, návodov ako na to a tipov do stravovania.

V jednom momente v jeho živote sa ale všetko zmenilo a musel svoj život prehodnotiť. Prišlo zranenie a odrazu nebol schopný cvičiť, ani robiť trénera. Ako sa hovorí – všetko zlé je na niečo dobré. Ak chcete vedieť, ako sa to celé skončilo a prečo je vďačný za spomínané zranenie – nech sa páči, čítajte.

Predstav nám prosím bližšie svoje pôsobenie.

Za posledné 4 roky som vydal 4 knihy, takže som tak trošku spisovateľ. Snažím sa točiť a pridávať veľa videí na Youtube, kde zdieľam myšlienky, ktoré mi pomohli dostať sa z depresií a života, s ktorým som sa nestotožňoval. Bol plný neúspechu, nariekania, zdravotných, vzťahových a finančných problémov.

Snažím sa ľuďom ukazovať môj pohľad na svet a to, čo mi pomáha. K dnešnému dňu som vytvoril okolo 500 videí a popritom zdieľam ľuďom na Instagrame svoju cestu a aj knihy, ktoré čítam.

zdroj: archív MD

A keďže veľa konzumujem – veľa čítam knihy a veľa pozerám videá, chcem ich aj vydávať. Keď veľa prijímam, chcem aj dávať. Súbežne som začal aj podnikať, aby som tie knihy mohol vydávať, keďže vydavateľstvá nemali záujem. A okrem kníh máme samozrejme aj vlastné produkty.

Kde sa začala tvoja „nová“ životná cesta?

Chcel som byť najlepší tréner na svete a videl som v tom svoj životný zmysel. Bol som typ egoistického kulturistu a každý, kto necvičil, bol v mojich očiach obyčajný babrák a lajdák. Takýto človek nemal v mojich očiach ani štipku rešpektu.

Raz sa mi pri šplhaní na strom stala nehoda a natrhol som si šľachy v ruke. V prvom momente som si myslel, že ruka je iba preťažená a nekládol som na to žiadny dôraz.  Nebolo to však žiadne preťaženie – bolesť v ruke sa každým dňom stupňovala. Liečba trvala dokopy rok a pól a ešte aj teraz, po piatich rokoch sem-tam cítim bolesť v tejto ruke.

zdroj: archív MD

Keďže cvičenie bolo vtedy zmyslom môjho života, vznikla z tejto situácie jedna obrovská depka. Pre veľa ľudí to nebolo nič hrozné, ale pre mňa to bol zmysel života! Zrazu som nevedel, čo budem v živote robiť a preplakal som naozaj veľa nocí. Chodieval som na ranné prechádzky so psom a v hlave som sa neustále sťažoval a uvažoval, čo so mnou bude. No a práve táto skúsenosť ma priviedla na moju cestu.

Potom, ako som sa cítil takto zle, začal som pozerať na Youtube videá od Elliotta Hullse-a, s názvom Ako byť mužom. Mne veľmi pomohli – ukázal mi, ako sa uzemniť, ako začať meditovať, ako inak pozerať na svet. Jedného dňa, keď som pozeral tieto videá, znenazdajky som pocítil neskutočnú úľavu. Vtedy vznikla aj myšlienka tvorby videí, pretože aj ja som chcel pomáhať ľuďom nájsť svoju životnú cestu tak, ako on pomohol mne.

Odrážajú sa nejako tvoje detské sny teraz v dospelosti?

Nie. A vieš prečo? Pretože som nikdy žiadny detský sen nemal. Uvedomil som si to až pár rokov dozadu, keď som začal rozmýšľať, čo by som chcel počas života vlastne robiť. Zistil som, že som sa nad tým vlastne nikdy nezamýšľal a to bola chyba.

zdroj: archív MD

,,Nikdy som si v mysli nevytvoril predstavu, čo by som chcel v živote robiť. A to bol problém.“

Pozeral som okolo seba a hľadal si svoje pole pôsobnosti.  Najskôr som si začal všímať povolania, ktoré určite nechcem robiť a niečo mi ich ukazovalo stále viac a viac. To bolo zle. V tomto bode bolo treba sústrediť sa na to, čo by ma bavilo, čo by som chcel a nie na to, čo nie.

Trvalo to dlho, až som si jedného dňa začal budovať predstavu, že by som chcel na tomto krásnom svete niečo tvoriť. Raz som čítal nádhernú myšlienku, že som tvor a tvor by mal tvoriť. Vtedy vo mne niečo zasvietilo a začal som! Začal som s tvorbou videí a článkov o cvičení.

Teraz si žijem sny, ktoré som si zadefinoval, keď som mal 21 rokov a môžem úprimne povedať, že sa mi splnilo tak 90% vecí, ktoré som si zapísal, či naplánoval. A popritom, ako človek dosahuje svoje poslanie, vytvára si sám nové cesty a smery a ja si žijem sny, ktoré som si vytvoril počas tejto cesty.

zdroj: archív MD

Nebolo ťažké si zo začiatku veriť?

Bolo a veľmi. Keď som robil svoje úplne prvé video o tom, ako premýšľať inak, totálne som sa hanbil a neveril si. Natoľko, že som ho točil ráno o pól piatej v pivnici – pre istotu, aby ma nikto nevidel, ani nepočul.

,,Vedel som, že ak to nevyskúšam, nič z toho sa mi nesplní.“

Počas toho, ako som tvoril a zdieľal s ľuďmi svoj pohľad na svet, bol som vnútorným tlakom donútený začať si veriť. Ja som prvý, ktorý musí uveriť svojim snom, inak sa nemôžu stať skutočnosťou.

Na začiatku bolo ťažké uveriť, že som schopný zmeniť svoj život, tak som si skúšal dávať iba malé ciele. Pomaly som si budoval disciplínu a zvyky.

zdroj: archív MD

Začal som pozerať na ľudí, ktorí v mojich očiach niečo dokázali. Spočiatku to boli v prvom rade speváci a herci, pozeral som si ich príbehy a zistil som, že väčšina z nich začala na sebe makať v ťažkých životných situáciách. Chcel som si brať príklad z takých, ktorí si všetko vybudovali sami. Zmena v mojom živote však nebola možná, pokiaľ by som sa nezmenil ja sám.

Akými konkrétnymi aktivitami alebo činnosťami si si budoval sebavedomie?

Ľudia si myslia, že sebavedomie si vieš len tak nahovoriť. Podľa mňa si človek dokáže nahovoriť iba nádej. Podľa mňa odovzdaním sa životu sa mi vybudovala dôvera v procesy a zamyslenie sa nad tým, aké problémy a prekážky mám už chvalabohu za sebou. Na základnej škole ma šikanovali, bili, brali mi jedlo, no ja som to zvládol natoľko, že si toto bremeno nenesiem ďalej so sebou a nesťažujem sa na to.

zdroj: archív MD

Napísal som si to do zošita a odfajkol, pretože som to zvládol. Potom v 15tich prišiel prvý rozchod, čo je v tom momente naozaj koniec sveta, ale ja som ho zvládol. Zvládnuté, odfajknuté. Vyhodili ma z vysokej – zvládnuté, odfajknuté. Takto som si rozkúskoval každý životný nezdar. Aj keď sa mi stali zlé veci, s odstupom času je to niečo, čo ma vybudovalo.

Po každej ťažkej situácii sme silnejší a vždy, keď taká situácia príde, snažím sa ju rozanalyzovať a hneď na nej vidím, že budem vďaka nej silnejší.

zdroj: archív MD

Dôveru si budujem skôr postupnými krokmi a snažím sa veriť životu stále viac a viac. Totižto, keď si človek začne  bezhranične veriť a myslieť si, že dokáže všetko na svete, vtedy príde život aby ukázal, kto je tu pán. Stále sa snažím mať pokoru a vyhýbať sa pýche, lebo práve vtedy človek zlyháva. Snažím sa byť zmierený s každým výsledkom, snažím sa uvedomiť si, že ľudia sa majú naozaj horšie, ako my tu. Občas si pustím dokument z prvej, alebo druhej svetovej vojny a v tom momente si uvedomím, ako mi je práve nádherne – som v bezpečí, nemusím strieľať, nemusia mi kamaráti a rodina umierať pred očami. To je dôvod, prečo by sme mali životu naozaj dôverovať!

Čo je podľa teba úspech?

Veľa ľudí hodnotí úspech z pohľadu peňazí, na čom u mňa až tak nezáleží. Úspech je pre každého niečo iné, ale všeobecne to znamená žiť spokojný a šťastný život, pri ktorom neustále napreduješ. Kedysi som súdil mieru úspechu ľudí podľa ich zárobkov, podľa ich fotiek, či áut, no to som bol priveľmi ovplyvnený spoločnosťou, médiami, Instagramom.

zdroj: archív MD

Jedného dňa som spoznal môjho veľmi dobrého priateľa. Dnes o ňom viem, že je milionár, ale nikdy by som to o ňom nepovedal z pohľadu výzoru, auta, či oblečenia. Vtedy som si uvedomil, že peniaze nehrajú takú dôležitú rolu. Podstatné je žiť naplneným životom. Pretože načo sú nám peniaze, ak nie sme šťastní, spokojní a zdraví?

Vnímaš sám seba ako úspešného?

Každý deň robím to, čo ma baví. Milujem svoju prácu, svoje podnikateľské zameranie, trávim čas s ľuďmi, ktorých milujem a za posledné 3 roky som ani jedenkrát nerobil činnosť, ktorá by ma nebavila, alebo nenapĺňala.

Dal som si cieľ – budem robiť iba veci, s ktorými rezonujem, v ktorých vidím zmysel. Samozrejme, sú tu určité podnikateľské povinnosti, ktoré ma nebavia, ale na druhej strane je to súčasť niečoho, čo milujem. Nenapĺňa ma len malé percento z „balíka“, ktorý milujem.

zdroj: archív MD

Trochu si ma ale zaskočil, pretože som sa nikdy nezamyslel, či sám seba vnímam ako úspešného. Žijem život, aký som chcel žiť, vďaka čomu môžem zlepšovať životy iných ľudí. Keď sa na to pozriem takto, tak áno, som úspešný.

Máš nejaké ďalšie ciele, ambície alebo sny, ktoré by si rád dosiahol?

Je dôležité akceptovať a byť veľmi vďačný a pokorný za to, čo máme. Život, alebo vesmír, je neustále rozpínajúca sa entita. To znamená, že aj keby si úplne spokojný, život ťa donúti stále sa niekam posúvať.

Povedzme, že si zlomíš ruku, ktorou píšeš. Zatiaľ čo máš ruku nefunkčnú, musíš sa naučiť robiť veci tou druhou.

Ja som spokojný, ale samozrejme sa stále snažím dávať si nové ciele. Zarábam koľko chcem, robím, čo chcem a pýtam sa sám seba, akoby som mohol pomáhať ľuďom v ešte väčšom merítku. Chcel by som pomôcť planéte a začal pomaly budovať projekt, kde budeme po mestách a mestských parkov rozširovať zeleň a sadiť stromy. Nechcem ich sadiť v lesoch, kde ich aj tak niekto vyrúbe. Chcem sa zamerať viac na centrá miest, na autobusové stanice, kde tým pádom vieme zlepšiť biodiverzitu, vieme tak tiež dopomôcť k nižším teplotám v mestách. Naplnenie tohto cieľa však nie je úplne jednoduché a preto ho stále nechávam dozrievať.

zdroj: archív MD

,,Je dôležité akceptovať to, kde sa človek práve nachádza. Pretože ak si nespokojný, nastavíš sa na nespokojnosť a tak na seba vytváraš zbytočný nátlak, prichádza zbytočná frustrácia. Lepšie sa ti bude pracovať, ak si povieš, že to robíš dosť a bude sa ti tak aj ľahšie napredovať.“

Je podľa tvojho názoru dôležité vyštudovať to, čo chce človek neskôr robiť?

Podľa mňa je toto len zbytočný umelo vytvorený nátlak spoločnosti. Hovorí sa, že by si mal dobre vyštudovať, aby ti mohlo byť dobre. Pre mňa je dôležité vyštudovať, len ak chceš robiť profesie, ako sú lekár, architekt, právnik, atď.. Nechceš predsa, aby ťa operoval nevyštudovaný človek, alebo aby ti projektoval dom samozvaný architekt.

V prvom rade je dôležité vzdelávať sa v tom, čo ťa baví. Ale ako to má človek vedieť už v 15tich, keď si vyberá strednú školu?

zdroj: archív MD

Okrem toho, dnes si vie človek začať budovať svoj biznis už vo veľmi mladom veku – vieš sa živiť blogom – môžeš tam mať reklamu, môžeš ponúkať užitočné produkty a zlepšovať tak kvalitu života ľudí. Prečítajú si tvoj článok a tak im pomôžeš. Takže podľa mňa nie, nie je to dnes také dôležité, ako to bolo za bývalého systému.

Vieš samého seba pochváliť a prijať pochvalu zvonku?

Určite je potrebné vedieť sa pochváliť a budovať si mentálnu pochvalu seba samého, pretože potom sa menej podceňuješ. Ľahšie si tak vieš pripomenúť, aký si šikovný!

Ja si každý deň pri niečom poviem, aký som šikovný. Keď doupravujem fotky, pochválim sa. Keď zaparkujem pozdĺžne, čo mi robí dodnes obrovský problém, pochválim sa. Keď navarím dobrý obed svojej úžasnej manželke, pochválim sa! Pochválil som sa aj nedávno, keď mi na Youtube píplo 50 000 odberateľov!

Chválim sa, pretože je to naozaj dôležité, ale nikdy sa nepovyšujem. Nikdy. Som úplne rovnaký bežný človek, ako každý z nás. Ako som už povedal, ver si, chváľ sa, ale maj pokoru! Žiadny pomyselný úspech ťa nemôže zmeniť.

zdroj: archív MD

,,Spoločnosť nás učí nepochváliť sa, ale keď sa človek nevie pochváliť a nevie tú pochvalu prijať ani zvonku, ako môže niekde rásť a posúvať sa?“

Pri ktorej maličkosti, alebo to ani nemusí byť maličkosť, si sa najviac zo seba tešil?

Maličkosť… Je maličkosť sa ráno zobudiť? Práve prednedávnom som si ráno sadol na posteľ a hovorím si, že bože, život, alebo niečo tam hore, ďakujem, že mám možnosť zase mať nový deň. Ďakovať za nový deň bolo pre mňa kedysi duchovné klišé.

No za posledný rok, keď je tak veľa ľudí chorých, alebo sa o  niekoho blízkeho boja, alebo veľa ľudí nemá ani zamestnanie, učím sa tešiť a ďakovať z každej maličkosti. Povedal by som ti, že ma teší taká maličkosť, ako sa ráno zobudiť. Ale to maličkosť naozaj nie je. Snažím sa z maličkostí robiť veľké veci, za ktoré môžem byť vďačný.

zdroj: archív MD

Takže kedy som mal naposledy radosť? Keď som sa ráno zobudil.

Máš rituál, alebo zvyk, vďaka ktorému dokážeš mať zaručene úspešný deň?

Mne príde ako premárnený deň, ak nesplním veci, ktoré som chcel urobiť. Pre mňa je deň úspešným, keď urobím niečo tvorivé, niečo hodnotné, keď stihnem meditovať, keď urobím svojej manželke radosť, urobím jej obed a strávime spolu krásny čas.

U mňa práve tie klasické veci tvoria úspech. Tak 4-5 rokov dozadu som na seba striktne tlačil, nech napíšem ten článok, nech prečítam tú knihu, pretože si myslím, že na začiatku, keď niečo ešte len začínate budovať, je to zdravé.

zdroj: archív MD

Ak už máte vybudované zázemia a dostaneš sa do určitého levelu, tá vec sa začína o vás starať a vy ju už musíme iba polievať. Zo začiatku to chce veľa práce a úsilia, treba niečo zasadiť, položiť základy a pomaly stavať a starať sa o to. No keď už iba polievam, tak sú pre mňa úspechom stále viac a viac tie bežné veci.

Pre mňa je teraz najväčším úspechom byť viac s manželkou, tráviť s ňou toľko času, koľko len ide. Do práce môžeme ísť kedykoľvek, makať na svojich snoch môžeme kedykoľvek, ale až na konci dňa si uvedomíš, že človek, ktorý pri tebe leží, tu nemusí ležať aj na zajtra. Môže sa stať čokoľvek.

Ďalej je pre mňa deň úspešný, keď som sám k sebe úprimný. Každý večer pred spánkom si robím sebareflexiu, kedy si premietnem deň. Ak som nikomu neublížil, nikomu neklamal a pomohol som niekomu bez toho, aby som na seba vytváral umelý nátlak, bol to pre mňa úspešný deň.

zdroj: archív MD

,,Pre mňa sú tie maličkosti úspechom a úspešným dňom.“

Prečo sa podľa teba ľuďom dnes nedarí?

Toto nešťastie je vyvolané dvoma vecami. Ľudia sa porovnávajú s inými ľuďmi – hlavne na sociálnych sieťach. Môj brat bol z pohľadu spoločnosti úspešnejší ako ja a to vo mne vyvolávalo frustráciu. Vždy som ho mal rád a prial som mu, ale keď som bol naučený pozerať sa na úspech cez peniaze, vyvolávalo to vo mne negatívne pocity. Keď som sa s ním porovnával, vyvolávalo to mne veľké nešťastie.

Ľudia definujú svoju budúcnosť na základe svojej minulosti. Tvoria si výčitky z minulých činov – čo mohli a čo nemali urobiť. Človek mal nejaké zamestnania, plat, úroveň, partnerské vzťahy. Ale ako môže zažiť zmenu v budúcnosti, keď si tú zmenu nevie ani predstaviť? Nemôže byť upnutý v minulosti a na základe nej si tvoriť budúcnosť. Nemôžeme byť šťastní, ak sa nenaučíme vážiť si silu prítomného okamihu.

zdroj: archív MD

Chcel by si niečo takýmto ľuďom odkázať, aby mohli žiť šťastnejší život?

Je to dlhá práca na sebe samom. Myslím si, že je len málo ľudí, ktorí vedia byť šťastní stále. Ja osobne som veľmi dlho hľadal akési šťastie, až pokiaľ som si neuvedomil, že je pre mňa prirodzenejšie nájsť pokoj a dôveru v život. Pretože každá výchylka nie je v poriadku – ani ak je človek priveľmi šťastný a stále vysmiaty, ani ak je človek priveľmi smutný.

Ak sa človek na niečo priveľmi teší a nevyjde to, naruší to jeho vnútorný pokoj a býva z toho sklamaný. Preto som začal meditovať, aby som ten vnútorný pokoj a dôveru v život v sebe bez problémov našiel.

zdroj: archív MD

Pre niekoho to opäť znie ako duchovné klišé, no ja keď som začal každý deň meditovať na 15-20 minút, vnútorne ma to zmenilo, upokojilo a vyčistilo. Ten pokoj sa po pár týždňoch extrémne začal odrážať aj v mojom živote a ja som vďaka meditácii začal byť pokojnejší – nastal pokoj v pracovnom živote, vo vzťahoch, v zárobkoch, jednoducho vo všetkom.

Prestal som meditovať, lebo som sa cítil spokojne a myslel som, že už to ďalej nemusím robiť. V tom momente všetok pokoj opäť začal upadať. Odvtedy sa snažím meditáciu zaraďovať do života aj z dôvodu, že asi každý v mojich očiach úspešný človek odporúčal meditáciu. V knihe Tools od titans od Tima Ferrissa sú príbehy ľudí, ktorí dosiahli niečo veľké a takmer každý z nich odporúča meditáciu.

Takže ak by som nemeditoval, je možné, že by som tu, medzi ľuďmi už ani nebol.

zdroj: archív MD

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.