Ivet Tomášková, Som Idealista: Komfort je toxický, pokiaľ nie je vyvážený nekomfortom

Pochádza z Prešova a štúdium hudobno-dramatického odboru na konzervatóriu v Prešove ju naučilo pozerať na svet tak trošku inak. Chcela dosahovať materiálne výsledky, no v oblasti umenia to bol beh na dlhú trať, a tak začala popri škole podnikať.

Zaoberala sa rôznymi projektami – organizovala Festival osobnostného rozvoja, pracovala ako social media manager na voľnej nohe pre vyše 20 firiem a popritom začala pracovať aj na svojom aktuálnom a doteraz najväčšom projekte – Som Idealista.

zdroj: archív IT, SI

Ako sa začala cesta projektu Som Idealista?

Správny čas, správne miesto a čistý úmysel. Prežívala som ťažké obdobie a mala som svoje obľúbené anglické stránky s citátmi, ktoré sa stali mojim útočiskom, keď som sa cítila zle. Vedela som, že tam nájdem tie správne slová, pochopenie a útechu.

Chcela som tieto myšlienky a citáty šíriť aj ďalej na Slovensku, aby mohli pomôcť viacerým ľuďom. Robila som to však iba ako akýsi experiment a sebarealizáciu. Vôbec by mi nenapadlo, že sa z toho časom stane moje podnikanie. Zrazu sa projekt v priebehu niekoľkých mesiacov stal virálnym a dnes je to môj full-time job. Už tri roky.

Veď tak sa aj hovorí – začni pomáhať ľuďom s čistým úmyslom a nakoniec sa to tak či tak vyšvihne.

Áno, presne tak. Mala som 22 rokov a od 15-tich som skúšala naozaj všetko možné. Od MLM biznisu, cez organizovanie eventov, až po social media. Mala som veľa projektov, ktoré boli stratové, alebo skončili na nule. Vložila som do nich obrovské množstvo energie, no aj tak boli z hľadiska financií neúspešné. Väčšinou to chce niekoľko pokusov, kým natrafíme na tú správnu vec. Netreba sa vzdávať, ak prvý, druhý či tretí projekt nevyjdú podľa predstáv.

Prečo si sa rozhodla práve pre podnikanie?

Úprimne, skúsenosť mi ukázala, že som dosť nešikovná do zamestnania. Obdivujem každého, kto sa niečoho chytí a ide mu to od ruky. No na druhú stranu – keď som bola postavená do pozície, že mám niečo vytvoriť, viesť, alebo niečomu šéfovať, tam som sa vždy cítila doma. Cítim sa v tom sebavedomo a ak to náhodou nevyjde, viem za to prijať zodpovednosť. V roli tvorcu sa vyžívam.

zdroj: archív IT, SI

Vždy si sa chcela zaoberať písaním, alebo to skôr prišlo vekom?

Pravdupovediac, nikdy som o tom nesnívala. Hovorila som si, že by bolo pekné niekedy napísať knihu, ale nelipla som na tom. A možno práve preto to do môjho života prišlo s takou ľahkosťou. Častokrát práve to, na čo netlačíme a necháme tomu voľný priebeh, si do nášho života nájde cestu samo.

Okrem toho, mám ale ešte jeden kariérny sen, ktorý sa týka umenia. Chcela by som si skúsiť filmovú tvorbu – skrz scenáristiku alebo réžiu. A možno aj na nejakej medzinárodnej pôjde. Občas si uletím a prezerám si rôzne začiatočnícke filmové kurzy v Amerika, na ktoré by som sa raz chcela prihlásiť. Mám iba 25 rokov, takže času je dosť. Uvidíme, kam ma to ešte zavedie.

Ako vnímaš úspech?

Úspech vnímam ako celistvý 360-stupňový zážitok. Ľudia majú tendenciu skĺznuť k tomu, že ho vnímajú iba ako 2 aspekty – kariéru a financie. A aj ja som to tak kedysi brala. Čo mi v tomto ale veľmi zmenilo pohľad, bol online program s názvom Lifebook, s ktorým teraz pracujem. Lifebook sa zaoberá sa 12-timi oblasťami života. Zakladá si na
prvých piatich oblastiach, ktoré sú čisto osobné a nemajú nič spoločné s vonkajším svetom. Je to fyzické telo, myslenie, emocionálny život, charakter a spirituálny život. Tieto oblasti si človek musí dať dokopy ako prvé. To je náš vnútorný svet, ktorý je zdravým základom, na ktorom môžeme budovať všetko ostatné.

Pokračuje to romantickým vzťahom, sociálnym životom, rodičovstvom, kariérou, finančným životom a kvalitou života. A toto všetko sa nakoniec spojí v jeden celok, v jednu celistvú podrobnú víziu vášho vysnívaného života. Čiže podľa môjho názoru treba úspech vnímať takto holisticky. Pretože – na čo je to dobré, byť špičkou v jednej oblasti, keď ostatných 11 na úkor toho chátra? Potom nám chýba rovnováha a naplnenie.

Vnímaš ty samú seba ako úspešnú?

Vnímam sa tak, že je to lepšie, ako bolo včera, alebo nie také dobré, ako bude zajtra. Som na ceste, mám nejaké úspechy, ale zároveň ich beriem s pokorou. Nemôžem odpovedať rázne áno, ale ani rázne nie.

zdroj: archív IT, SI

Si spokojná tam kde si, alebo máš aj ďalšie vyhliadky do budúcnosti?

So Som Idealista sa chceme sústrediť viac na videotvorbu, pretože niektoré myšlienky môžem cez video vyjadriť viac do hĺbky. Zároveň chcem nadviazať osobnejší kontakt s fanúšikmi, čo cez obrázky, alebo citáty niekedy nie je úplne dostačujúce. Pripravujeme tiež knihu a ďalšie produkty, takže áno, napredujeme, máme ďalšie plány a chceme to vylepšovať a modernizovať. Čo sa týka osobného života, mám za sebou jednu milú zmenu – presťahovanie do Bratislavy, takže v najbližších mesiacoch budem skúmať, čo mi to prinesie. A určite sa v rozmedzí najbližších rokov nechcem vzdávať ani svojho
detského sna a nechcem zanevrieť na dramatické umenie.

Mala si zlú skúsenosť, ktorá ti narobila v živote ťažkosti, ale koniec koncov, možno aj vďaka nej robíš tento projekt?

Zlých skúseností bolo viac, ale spomeniem jedno pracovné vyhorenie, ktoré prerástlo až do zdravotných problémov. Keď som bola social media manažérkou na voľnej nohe, v istom bode sa mi nakopilo naozaj mnoho klientov. Práca mi šla celkom od ruky a prinášala výsledky, a tak som mala šťastie, že podnikatelia si ma navzájom odporúčali. V istom bode som pracovala až pre vyše 20 firiem naraz.

Bohužiaľ, stále to boli moje začiatky a ja som nebola dosť sebavedomá na to, aby som si vypýtala viac peňazí. A tak som makala asi 18 hodín denne a peňazí som mala tak akurát na vyžitie. Celé dni som sedela za počítačom, jedla som polotovary, nechodila som medzi ľudí a psychicky som upadala. Niektoré noci som vôbec nespávala.

Samozrejme, že do pár mesiacov sa to začalo prejavovať na zdraví. Nepôjdem do detailov, ale v ten rok som dostala 14 transfúzii krvi kvôli rôznym problémom, ktoré vznikli z tohto životného štýlu. A toto bol ten bod, kedy som sa rozhodla, že takto žiť nechcem. Mimochodom, cca v tomto období vznikol aj projekt Som idealista.

Podnikatelia ťa oslovovali na základe tvojich sociálnych sietí, aby si potom spravovala tie ich?

Áno. So sociálnymi sieťami som sa naučila pracovať pri svojom prvom podnikateľskom projekte, festivale Na 100%. Mala som 19 rokov, bola som viac odvážna ako múdra a potrebovala som predať vyše 100 lístkov, aby som festival dostala aspoň na nulu. Jediný nástroj, ktorý som ako-tak vedela ovládať, bol facebook.

A tak som sa cez neho naučila predávať a prezentovať. Vďaka tomu som potom dostala ponuky do týchto firiem.

Bývaš na seba hrdá a vieš samú seba pochváliť?

Je to určite oveľa lepšie, ako kedysi. V poslednom čase sa nad tým veľa zamýšľam.
Napríklad: na Som idealista mi v posledných týždňoch prišli krásne správy, kde mi ľudia ďakovali a opisovali, ako veľmi im naša stránka pomáha. Ja som si tie správy otvorila, prečítala, potešila sa, zatvorila a pokračovala ďalej vo svojom živote. Toto
sa párkrát zopakovalo, až som si uvedomila, že to je veľká vec a zaslúžila by si viac mojej pozornosti. Že to beriem ako takú samozrejmosť.

Ale to je problém našej spoločnosti, pretože od detstva si budujeme takéto návyky. Už počas základnej školy. Ak prídeme domov s jednotkami, rodičia to berú ako samozrejmosť a nič sa nedeje. Pokiaľ však žiak domov prinesie horšiu známku, už je oheň na streche. Excelencia je braná ako samozrejmosť a to sa neskôr prenáša do osobného života. Ak mi idú veci ľahko, je to super, ale sebapochvala mi určite niekedy chýba. Ale pracujem s tým, je to na dobrej ceste.

zdroj: archív IT, SI

Čo podľa teba urobí deň úspešným?

Deň urobí úspešným, keď je vyvážený komfort a nekomfort. Uvediem nejaké príklady zo svojho života. „Komfort“ napríklad znamená – ísť na párty s kamošmi a baviť
sa.  Všimla som si, že ak sa idem baviť bez toho, aby som počas dňa urobila niečo poriadne a iba som sa flákala, párty si poriadne neužijem.

Ale ak to je opačne a urobím veľa práce, k tomu ešte upracem, idem si zabehať a až potom príde párty, vtedy si ju dokážem užiť plnými dúškami. Vtedy mám pocit, že je všetko vyvážené – aj produktivita, aj oddych. Ak veľa pracujete a chýba vám zábava, je to zle. Vyhoríte a prepracujete sa.

No opačne to platí, že aj komfort je toxický, pokiaľ nie je vyvážený nekomfortom.

Ako vyzerá tvoj bežný deň? Máš nalinajkované, čo treba urobiť, alebo je to pracuješ skôr pocitovo?

Viac-menej intuitívne, ale snažím sa to zmeniť. Zo začiatku boli tieto intuitívne dni super, ale teraz viem, že je potrebné si vytvoriť návyky a režim. Inak človek dokáže skĺznuť do extrémnej neproduktivity.

Na druhej strane, mám projektové myslenie, čo pre znamená, že ak mám práve nejaký deadline, som schopná pracovať aj 20 hodín vkuse a dať do toho všetko. Mne to vlastne takto aj vyhovuje a je super, že podnikanie mi to umožňuje. Viem však, že toto je aj moja slabá stránka. Tým, že som kreatívny typ, je pre mňa ťažké mať režim, štruktúru a návyky. Takže sa to učím pomalšie, ale naučím sa.

Prečo sa podľa teba ľuďom nedarí a sú nešťastní? Či už kvôli práci, rodine, ale popritom môžu mať všetko, čo potrebujú, len to nevidia.

Ľudia sú odpojení od toho, čo naozaj chcú. Myslím si, že často si iba myslia, čo chcú, ale je to len ilúzia. Je to niečo, čo im nahovorila spoločnosť, alebo rodina. Možno celý život na niečom pracujú, no nie je to túžba ich srdca. Je to len niečo povrchové a tým pádom ani motivácia nie je dostatočne silná. Chýba im hnacia sila.

Keby sa napojili na to, čo NAOZAJ chcú, čo je túžba ich duše, doprali by si čas a  experimentovali by s vecami, ktoré ešte nerobili, objavili by svoje ,,poslanie“. A vtedy by nepotrebovali žiadnu lacnú vonkajšiu motiváciu.

Chcela by si takýmto ľuďom, ktorí sú nešťastní z rôznych dôvodov, niečo odkázať?

Prvá vec – nie ste svojimi myšlienkami. Tie prichádzajú, odchádzajú a nie sú pravdivé. To, že nám nejaká myšlienka prejde hlavou ešte neznamená, že je pravdivá. Popravde, väčšina z toho sú iba lži, ktorým sme uverili vďaka tomu, že sme si ich často opakovali. Keď máme v hlave hlas, ktorý hovorí, že nie sme dosť dobrí, je to len myšlienka, ktorá nič neznamená. S takými myšlienkami sa dá pracovať skrz meditáciu, hypnózu a iné techniky.

Druhá vec – vždy, keď sa pozriete do minulosti, mali ste lepšie a horšie obdobia. Sú to akési vlny, ktoré prídu a odídu. Keď je práve zlé obdobie, treba sa od neho odosobniť a pozrieť sa na to zhora. Uvedomiť si, že je to len obdobie a skôr, či neskôr jednoducho musí prejsť.

Tretia vec – nechajte si pomôcť. Od psychológa, terapeuta, kouča, alebo mentora. Na Slovensku je to bohužiaľ tabu. Ľudia si naivne myslia, že sami seba poznajú a pomôžu si aj sami. Vygooglia si svoj problém a vyriešia si to. Ale pokiaľ sa nedokážete zanalyzovať natoľko, aby ste niečo zmenili, tak je to na nič. Ak teda máte pocit, že sa pohybujete v blúdnych kruhoch, dajte si pomôcť. Nemusíme mať hneď samovražedné myšlienky, aby ste mohli ísť k psychológovi. Naozaj stojí za to nájsť si sprievodcu, ktorý vám pomôže spoznať vzorce vášho myslenia. Je to veľmi objavné a zaujímavé.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.